Emócie sú pre nás veľmi dôležité

Čo sú emócie?

Naše emócie sú dôležitou súčasťou nášho života. Vďaka nim v nás neustále prúdi životná energia. Akonáhle si nedovolíme naplno prežívať emócie, blokujeme jej tok. Je známe, že práve zablokované emócie sú jednou z najdôležitejších príčin telesných ochorení.

„Negatívne a pozitívne“ emócie

Čo sú to negatívne emócie? Sú v skutočnosti negatívne alebo sú tak iba pomenované? Len preto, že sa pri nich cítime inak ako pri emóciách, ktoré sme nazvali pozitívne, to ešte neznamená, že takými, či onakými skutočne sú. Prisúdili sme im ono pomenovanie a na základe neho ich vnímame, no dá sa na ne pozrieť aj úplne inak, z inej strany… :)

Všetky emócie sú súčasťou nášho „žitia-bytia“. Vďaka nim sme usmerňovaní na našej ceste za naplnením. Naplnením láskou, pocitom spokojnosti s nami samými, vnútorným pocitom slobody, radosti a uvoľnenia.

Sú pre nás vhodnými ukazovateľmi, ako sa správať, ako konať v jednotlivých situáciách, akým smerom v rámci svojich životov ísť a pokračovať, s kým ostávať a s kým nie, v čom sa udržiavať, čo u seba podporovať a čo naopak nie.

Pomáhajú nám spoznávať samých seba, pomáhajú nám približovať sa k našej pravej podstate, umožňujú nám ísť tým správnym smerom, vďaka ktorému sa dostaneme do takého stavu bytia, v ktorom pociťujeme šťastie. A preto sú všetky druhy emócií pre nás v podstate pozitívne :).

Aké by to bolo bez emócií?

• Bez emócií by sme nevedeli, čo robíme zle, kto nám skutočne ubližuje, čo nie je pre nás vhodné a čo je pre nás, naopak, mimoriadne potrebné a dôležité
• Bez emócií, ktoré nechceme cítiť, by sme nevedeli rozlišovať, ktorou cestou sa vydať, čo robiť a ako konať
• Bez emócie, akou je
• strach, by sme mohli bezhlavo skočiť do veľmi nebezpečnej situácie
• obava, by sme mohli byť vystavení zbytočnému risku a potenciálnemu nebezpečenstvu
• smútok, by sme nedokázali súcitiť, vyjadriť lásku a podporu druhým, ani sebe
• hnev, by sme nedokázali naakumulovať v sebe dostatok energie na svoju ochranu, ktorú by sme v konkrétny okamih potrebovali využiť
• napätie, by sme si neuvedomili, aké rezervy sa v nás skrývajú

Príklad:
Dokážeme podať extrémny výkon za nepríjemných podmienok vďaka presvedčeniu, že takto v danej situácii musíme fungovať. Sme doslova vyhecovaní pod vplyvom nevhodnej emócie – strachu – a s ním súvisiacej predstavy, čo by nás (v opačnom prípade) čakalo.

Je nevyhnutné si toto všetko uvedomiť a pristupovať k sebe s väčším porozumením a láskou. Uvedomiť si, ako sa prejavujeme a ako sme ovplyvňovaní vonkajšími podmienkami, ktorých sprievodnými znakmi sú práve emócie, navádzajúce nás na správanie získané a naučené od narodenia až doteraz, pričom vôbec nemusí byť pre nás a našu vnútornú spokojnosť vhodné.

V čom nám emócie pomáhajú?

Vďaka našim emóciám máme možnosť odhaliť, kde a v čom pristupujeme k sebe nesprávne. Naše pocity nám pomáhajú zistiť, kedy konáme podľa naučeného vzorca, ktorý sme prebrali od rodičov alebo iných autorít, ktoré mali na náš vývoj zásadný vplyv.

Môžeme si uvedomiť, že sa nútime podať extrémny výkon pod hrozbou, pod nátlakom, pri pocite ohrozenia alebo pri vyhrážaní sa trestom, a že ho dokážeme zo seba dostať aj napriek nášmu vnútornému oslabeniu sa obavami a strachom z možného naplnenia trestu.

Predstavte si však, aký výkon viete podať,  ak sa podporujete, ak veríte v svoje schopnosti, v samých seba a poskytujete si plnú dôveru!

Uvedomujete si, že keď nasledujete nesprávne vzorce správania, ku ktorým ste dospeli počas výchovy, tak si tým vy sami bránite podávať ešte oveľa lepší výkon?

Nútite sa podávať výkon pod nátlakom nejakej hrozby?

Veľa mojich klientov je presvedčených, že dokáže podať výkon len v napätej situácii, v strese, pod tlakom či hrozbou, napr. vyhodenia z práce, nezaplatenia odvedenej roboty, preradenia na nižší post, sťažovania sa klienta, prípadne pod hrozbou odchodu partnera zo vzťahu, pod hrozbou rozchodu…

Majú pocit, či dokonca veria presvedčeniu, že len vtedy sú schopní podať výkon, s ktorým sú aj oni sami spokojní. A tak si vytvárajú, a to doslovavytvárajú,  situácie, v ktorých tento výkon môžu podať – podvedome si vyhľadávajú prácu, v ktorej sú neustále vystavovaní stresovým situáciám – napríklad uzávierky na konci dňa pri vydávaní časopisu či novín, termínované práce, keď je nevyhnutné stoj čo stoj danú robotu dokončiť, pričom nikoho nezaujíma, aké podmienky pracovník pri jej napĺňaní má a že je odkázaný „makať ako fretka“ či „ísť na dlh“ (na úkor seba – svojho spánku, jedenia, oddychu…), len aby odovzdal sľúbenú prácu načas. Takúto robotu klienti spravidla označia za „STRESUJÚCU“!

Predstavte si, že aj napriek takémuto hodnoteniu a s potlačeným pocitom vyčerpania, ktorý v nich je, dokážu povedať: „Ja to takto potrebujem!“

Čo za tým je?

Presvedčenie o sebe. Títo ľudia trpia presvedčením, že len za takýchto podmienok sú schopní zmobilizovať svoje schopnosti a podať výkon.

Pritom si neuvedomujú, ako veľmi si škodia, akí krutí k sebe sú, ako sa nepodporujú a ako si neposkytujú pochopenie, keď už nevládzu, ako sa zbytočne vyčerpávajú a ako vlastne pristupujú k životu – na úkor seba.

Práve situácie, v ktorých cítime aj také emócie ako napätie, stres a nátlak, sú tu na to, aby sme si uvedomili, v čom ideme proti sebe, kde sa nerešpektujeme, nesprávame úctivo k svojmu telu či duši, v akej oblasti nevnímame svoje pocity a potreby, kde sa riadime nesprávnymi vzorcami a nastaveniami, ktorým bezbreho veríme a ktorým podliehame. Vďaka daným „negatívnym“ emóciám, ako ich nazývame, máme šancu zisťovať, ako, v čom a prečo odmietame veriť v svoje schopnosti a nútime sa do výkonu pod nátlakom. Vďaka nim môžeme spoznávať sami seba, a to skutočne do hĺbky.

Emócie, ktoré mnohí považujeme za negatívne a dokonca si uvedomujeme, aký neblahý dopad majú na naše zdravie, sme často ochotní vnímať vo svojom živote ako nevyhnutné (zo zvyku) a podliehať tak nastaveniu(nášmu vlastnému názoru o ich potrebnosti), ktoré je voči nám samotným deštrukčné.  Ide o nesprávne nastavenie. Prečo? Lebo je pre nás deštrukčné! Ako a čím by mohlo byť pre nás vhodné, správne a dobré, keď nám neprináša do života nič pekné, príjemné, obohacujúce, uchvacujúce, ani tvorivé…?

Keďže nesprávne nastavenia a presvedčenia v sebe dlhé roky živíme a neustále si ich „pestujeme“, tak si prostredníctvom nich bránime cítiť sa spokojne, uvoľnene, slobodne a šťastne.

A to až do tej doby, kým si neuvedomíme, že nám škodia do takej miery, že už nie sme schopní za takých podmienok ísť ďalej, pracovať a podobne. Nedokážeme sa sústrediť, nedokážeme už podať taký výkon, aký od seba (na základe dovtedajších štandardov) očakávame, pretože sme už vyčerpali svoj zdroj koncentrovania sa, mobilizovania sa a svoju životnú energiu.

Tým, že si:

– dlhodobo neposkytujeme potrebné „palivo“ v podobe podpory a dôvery v seba
– neposkytujeme oddych, lebo si ho podvedome nedoprajeme či nedovolíme
– neposkytujeme podporu a regeneráciu v podobe spánku, lebo si ho podvedome odopierame s vedomím, že bude až za zásluhy, keď dokončíme úlohu… a podobne.

Často mávame k sebe takýto nesprávny prístup, ktorý spôsobí, že niekedy býva už veľmi neskoro. Vtedy sa objavujú zdravotné problémy v podobe vážnych ochorení (skleróza multiplex/roztrúsená skleróza, rakovina, alebo v dnešnej dobe stále častejšie sa vyskytujúce „VYHORENIE“- v princípe úplne vyčerpanie životnej energie, ktoré sa môže skončiť až smrťou).

Dá sa povedať, že ochorenia sú tu pre nás, aby sme si mohli uvedomiť ako nesprávne k sebe pristupujeme, ako sa zneužívame, využívame, podhodnocujeme, ako sa sami stresujeme, ako si nakladáme na seba viac, než sme schopní zvládnuť, ako sa ponižujeme alebo vyčerpávame len preto, aby sme si získali uznanie a lásku druhých. Ak robíme niečo na úkor seba, tak (v princípe) pristupujeme k sebe nesprávne a vytvárame vo svojom vnútri nevybalansovaný stav (disharmóniu). Príjem a výdaj životnej energie nie je v rovnováhe, čoho dôsledkom je choroba.

Choroby nás upozorňujú, čo máme v sebe zmeniť, aby sme znova nastolili svoju vnútornú harmóniu. Aby sme seba samých podporovali, aby sme k sebe pristupovali s láskou a pochopením, aby sme sa rešpektovali a vážili si samých seba a poskytovali si podmienky, ktoré potrebujeme, aby sme boli zdraví. Akonáhle tak urobíme, môžeme sa znova tešiť harmonickému stavu v nás – ZDRAVIU. Viac v pripravovanom eBooku: „Kedy a prečo sme chorí„.

Z tohto všetkého teda vyplýva, že akékoľvek emócie sú súčasťou nášho žitia a pomáhajú nám upozorňovať nás na situácie, ktoré prežívame. My ich nesprávne vnímame: buď ako negatívne, a tie odmietame, alebo ako pozitívne,  a tie prijímame. A pritom emócie sú jednoducho iba také, aké sú. Ani dobré, ani zlé. Rozhodne je však pre nás nevyhnutné, aby sme ich prijímali v každom znení, pretože sú prirodzené a nedá sa nad nimi získať kontrola.

Ak sme sa počas svojho života naučili prijímať iba emócie zo skupiny „pozitívnych“, zrejme je práve načase naučiť sa prijímať i tie „negatívne“.

Môj obľúbený spisovateľ a zároveň učiteľ na diaľku :) Kurt Tepperwein napísal:

„Rád používam prirovnanie, že naše emócie sú premenlivé ako počasie – niekedy pochmúrne, inokedy jasné, niekedy neskrotné a intenzívne, potom zase pokojné a mierne. Dosiahnuť kontrolu nad vlastnými pocitmi je rovnako taká márna a nezmyselná trúfalosť ako pokus ovládnuť počasie!

Okrem toho by bol život celkom nudný, keby sme mali stále len slnečný svit a denne presne 21 °C. Pokiaľ dokážeme krásu dažďa, vetra či snehu oceniť rovnako ako slnečný svit, sme voľní a môžeme si život vychutnávať v celej jeho hojnosti“.

Viac o emóciách a o tom, aký majú na nás vplyv, ako im podliehame, ako určujú naše správanie a ako sa dožadujú svojej pozornosti v eBooku: „Spoznaj sám seba“.