Držíte svoj život vo vlastných alebo nechávate, ako sa hovorí v Božích rukách?

Ak patríte k tým, ktorí za svoj život "obviňujú" Boha, ako by ste odpovedali na tieto otázky? Má nad vami moc? Ovláda vás? Rozhoduje o tom aký budete žiť život? Čo si zaslúžite a kedy máte byť potrestaní? Je to niekto, či niečo? Viera v tieto presvedčenia vám umožňujú tvoriť si život vedome? Mať vlastný život vo svojich rukách? Žiť si život podľa vašich predstáv? Alebo vás nútia veriť v presvedčenie, že nemôžete zmeniť to ako žijete? Pretože to je váš osud? Tak rozhodol Boh?

Je „viera v niečo“ to isté, ako „veriť v Boha“? V čo vlastne veríte? Je to skutočne viera v Boha (energii) alebo veríte presvedčeniam o ňom, že na vás nejako pôsobí, manipuluje vami, trestá vás za hriechy, zahráva sa s vašimi životmi? Je to tá istá viera? Myslím, že nie, akurát, že veriť v Boha, tak ako bývalo myslené, už udáva predstavu, veriť v niekoho, kto má na mňa vplyv. Vnímam to akoby sa daný človek zbavoval zodpovednosti za to, čo sa mu v živote odohráva. Verí teda, že je za to zodpovedný niekto iný, než on? S takýmto prístupom, s vierou v takéto presvedčenia žije život ako bábka osudu, ktorý ma vopred určenie (ktoré ale nepozná) a vzdáva sa tak dobrovoľne (hoci neúmyselne) možnosti žiť život po akom túži.

U mňa viera v Boha predstavuje viera v niečo, čo sa nachádza vo vesmíre a v priestore, kde žijem. Niečo, vďaka čomu žijem, prežívam, a existujem. Vnímam to, ako určitá energia, ktorá je medzi všetkým a čo je všetko, čo je nám známe. Medzi vzduchom a jeho čiastočkami - kyslíkom, dusíkom, ...., je to energia, ktorá vyplňa tento priestor, ktorý vnímam, že je, ale neviem povedať z čoho je a nedokážem ho uchopiť do rúk. Nemá formu a konkrétnu podobu.  Dôverujem tomu, že je to božstká tvoriaca energia a kedže všetko, čo poznáme je tvorené z toho, a tým aj ja, tak som zároveň stvorenie a aj tvoritel. 

Tak, ako sú myšlienky nehmatateľné a neviditeľné a predsa sú, vnímam aj priestor, ktorý je rovnako ovládateľný a formovateľný ako sú naše vlastné myšlienky. Som presvedčená, že vibrácia danej myšlienky spôsobuje formovanie energie v priestore, ktorá vytvára situáciu, v ktorej si mám možnosť niečo uvedomiť, čiže mi umožňuje rásť. To znamená, že vlny našich myšlienok pôsobia na tento nedefinovaný priestor okolo nás a vytvárajú z neho čo potrebujeme na svoje uvedomenie a k svojmu rastu. To znamená, že plne tvorím to, čo žijem. Hlbšie sa týmto zaoberám v článku: „Myšlienky nás ovplyvňujú“.

Máte svoj život vo svojich rukách?

Od našej schopnosti ovládať naše myšlienky, záleží aký život žijeme, s akou realitou sa stretáme a ako jej čelíme. Naše vyžarovanie v určitej kvalite ovplyvňuje náš život v takom rozsahu ako si nedokážeme ani predstaviť.

Častokrát máme pocit, že sa niečo v našom živote len tak „deje“ a nie sme si vedomí, že to naše vnímanie reality: naše myšlienky a naše vlastné postoje k svetu, k sebe samému, či k druhým, určuje čo sa nám v živote odohráva. Tok energie, ktorá prúdi týmto priestorom, ktorá sa zhmotňuje podľa toho akým názorom a presvedčeniam veríme, vykonáva svoju úlohu, či tomu veríme alebo nie. Záleží však od nás, ako sa k tomu postavíme.

Zbavujete sa nevedomky zodpovednosti za to ako žijete?

Nedôverou v to, čo nevieme uchopiť, chytiť alebo vidieť neznamená, že to neexistuje a nemá schopnosť robiť v našich životoch čokoľvek.

Práve naopak, ak verím, že niečo také môže existovať a uvedomujem si, že to určuje aký život žijem, rozhodne verím, že je ďaleko správnejšie prispôsobiť sa tejto schopnosti energie v priestore vytvárať mi to, čo mám vo svojej hlave, ako znášať následky, že sa mi v živote niečo len tak „deje“. To, čomu verím, akú mám vlastnú predstavu o živote, je základ toho, čo sa zhmotňuje okolo mňa.

Prečo je teda lepšie veriť?

Pretože len tak, môžem do určitej miery ovládať akým životom žijem, čo sa mi v ňom zhmotňuje, akú môžem mať realitu, v ktorej prežívam.

Prečo len do určitej miery?

Hovorí sa, že máme v sebe zakódované určité nastavenie, ku ktorému nemáme prístup a nemôžeme ho zmeniť a tým zmeniť pôsobenie na priestor a vytvárať si v ňom to, čo by sme chceli. Táto časť je ale nepatrná proti tej, ktorú dokážeme ovládať, riadiť, meniť, prispôsobovať, a vďaka ktorej vytvárame vlastné nastavenia, ktoré pôsobia na priestor v prospech nás samých. Preto to stále stojí za TO! 85%-95% je časť, o ktorej rozhodujeme na základe našich myšlienok.

Prijímať život v plnom rozsahu znamená, prijímať všetko čo sa nám deje, odohráva a čo si do svojho života priťahujeme.

Týmto prístupom preberáme zodpovednosť za úplne všetko v našich životoch a nezhadzujeme vinu na suseda, priateľa, rodiča, genetiku, na zlú výchovu, či životné podmienky a ani na Boha. Nič na svete nám nebráni skutočne byť tým, čím chceme a máme byť - byť sami sebou. Jediný kto nám v tom bráni sme my sami.