Ako dosiahnuť harmóniu v tele

Čo sa vníma pod slovným spojením harmónia v tele?

Čo sa vníma pod slovným spojením harmónia v tele?
Značí to, že telo aj myseľ sú v súlade. Tak ako myslím, tak aj konám. Ak nesúhlasím, vyjadrujem nesúhlas, ak súhlasím, vyjadrujem súhlas.

Nevyrovnanosť je, ak:

-      vnímam, že niečo nechcem, ale zo strachu a obáv pristúpim na podmienky, ktoré mi nevyhovujú
-      súhlasím s názorom, ktorý sa vo mne bije, opäť zo strachu z posudzovania
-      som ochotná vyhovieť, hoci vnútorne cítim rozpor a nechuť.

Toto všetko sú signály, keď konáme proti sebe len preto, aby sme boli pre okolie vyhovujúci. Týmto správaním potvrdzujeme vieru, že odmietnutie bude vyzerať nevľúdne až nepriateľsky a že nás ľudia prestanú mať radi, ak im povieme nie.

V takomto rozpoložení ide o strach, že stratíme svoj post, svoju „tvár“, svoje postavenie, mienku o sebe, ktorú sa snažíme dokazovať okoliu napĺňaním očakávaní druhých. Je jednoduchšie odmietnuť toho, kto nám nie je blízky, ale odmietnutie človeka, ktorý nám poskytuje istotu v zamestnaní alebo prejavuje priateľstvo, chce istú dávku odvahy.

Obava, že to iní ľudia prijmú ako urážku, ktorá môže znamenať koniec priateľstva, nám bráni vystupovať v súlade s našim pocitom.

Prekonať tento strach nie je jednoduché, ale ani nemožné. Preto je potrebné si uvedomiť, že byť sám sebou značí byť v súlade so svojimi myšlienkami a skutkami. 

Konať tak, aby sme mali zo seba dobrý pocit, že to, ako myslíme a cítime, aj pravdivo vyjadrujeme. 

Naučiť sa povedať „nie“.

Ľudia, ktorí sa boja, že ich bude okolie pokladať za bezcitných, sa snažia vyhovieť aj na úkor seba samého. Záleží im viac na mienke druhých voči svojej osobe, ako im samým na sebe. Ich strach, že by neboli vnímaní ako láskaví, veľkorysí a štedrí ľudia, im bráni odmietnuť požiadavku, pretože berú ohľad viac na iných a na to, aby im svojim odmietnutím neublížili.

Ľudia, ktorí podliehajú role „obete“, majú také nízke sebavedomie, že si neveria ani v tom, že dokážu povedať nie. Často je tento prístup dôsledkom šikanovania alebo vydierania v minulosti. 

Je pre nich ťažké druhých odmietnuť, majú strach, že ich odmietnutá osoba následne zraní. Títo ľudia sú predurčení byť obeťou, takže druhí ľudia s nimi dokonale zametajú. Ak patríte do tejto skupiny, umožňujete týmto svojím správaním, že druhí majú nad Vami moc a môžu Vami manipulovať. Tým, že si neuvedomujete vlastnú silu, ktorú máte k dispozícii, tak svojmu okoliu dávate príležitosť ovládať Váš život.

Ľudia ohľaduplní k potrebám druhých to majú naozaj náročné, aby boli ohľaduplní aj k sebe. Na jednej strane vnímajú potreby druhého, a zároveň aj tie svoje. Sú v pasci. Nechcú sa nikoho dotknúť svojím odmietnutím, ale zároveň nechcú urobiť nič, čo nie je správne. Ak považujú za správne vyhovieť požiadavkám priateľa, lebo je to prejav ohľaduplnosti, ale zároveň nemajú chuť a ani čas pomôcť, cítia sa zahnaní do úzkych.

Ak sa v tomto spoznávate, je vhodné stanoviť si, za akú hranicu už nepôjdete. Je v poriadku pomôcť priateľovi, ale zároveň neísť proti sebe, nenechať sa "využiť". Ak sa aj navzdory svojej nechuti rozhodnete vyhovieť požiadavkám priateľa, lebo to považujete za správne, aby si o Vás nič zlé nemyslel, skôr či neskôr si to vypýta svoju daň. Vypomstí sa Vám to a budete sa cítiť využitá/-ý.

Vaše rozhodnutie, že chcete pomôcť, musí vychádzať z Vášho vnútorného presvedčenia, že to chcete urobiť nezištne, lebo to urobí radosť Vám a nič iné by ste namiesto toho ani neurobili. :-)

Ak však viete, že idete za hranicu svojej únosnosti, na úkor seba samej/seba samého a máte už naozaj dosť, je v poriadku povedať, pomohla/-ol som, čo som zvládla/-ol, ale už nemôžem. V opačnom prípade vyhovieť druhým a nebrať ohľad na seba (len zo strachu z reakcie druhých), nie je správne. Nie ste zodpovedná/-ý za reakciu druhých, aj keby sa nazlostili, či dokonca emocionálne „vybuchli“.

Ohľaduplní ľudia sa obávajú, že sa sami budú cítiť zle, že sa budú považovať za horších, ak odmietnu. Ale nie je to tak, nie ste preto nijako horší, máte právo odmietnuť. Je to len Váš vlastný strach (za čo by ste sa považovali, ak by ste sa zachovali takto akoby „neohľaduplne“ k potrebám druhých), ktorý Vám v tom bráni. Sú to Vaše vlastné súdy a rozsudky, ktoré voči sebe vynášate.

Aby Vaše odmietnutie bolo seriózne prijaté, veľmi záleží na tom, ako ho dáte najavo. Predovšetkým musíte sama/sám uveriť, že konáte v súlade so svojím presvedčením, že je to takto správne. Prekonať všetky mylné predstavy, ktorými ste sa doteraz riadili, a sústrediť sa na svoje dôvody. 


Nemyslite si, že:

-      ak odmietnete, že už si nikdy nedokážete čokoľvek od odmietnutých vypýtať
-      ich požiadavky sú dôležitejšie než Vaše
-      odmietnutím sa zhoršia Vaše vzájomné vzťahy.


Tak ako pri všetkom, čo chceme a túžime v živote vedieť, je aj v tejto oblasti potrebné aplikovať, cvičiť, pestovať, zapracovávať nový prístup do života pravidelným opakovaním - tréningom. Rovnováha v živote, v tele aj v mysli nám umožňuje cítiť sa vnútorne vyrovnanými, spokojnými so sebou.

V rovnováhe je rovnako nutné cvičiť a pestovať duševný pokoj a pohodu. Keď je myseľ nevyrovnaná, nemôžete vnímať šťastie a mier. Veľké výkyvy mysle nie sú pre nikoho užitočné. Keďže sa ale neustále niečo deje, je ťažké zostať vyrovnaná/-ý a cvičiť sa v rovnováhe. Na to sú tu 4 nástroje, ktoré keď si osvojíte,  budú Vám pomáhať udržiavať rovnováhu v tele aj v duši.


1. nástroj:
Nestálosť - zmena :-)
Pamätajme si, že všetko vždy prejde. Jediné, čo vieme s absolútnou istotou, je to, že ak už je súčasná situácia akákoľvek, skôr či neskôr sa zmení. Ak sa cítime naozaj zle, upokojí nás predstava, že časom sa budeme cítiť lepšie. Vždy to tak bolo a aj bude. Vieme, že je to tak, a tak vedzme, že to tak bude aj tentoraz. Viac v článku: Strach zo zmeny - ako naň!


2. nástroj:
Vlastná aktivita

Aký zmysel má robiť si starosti, pokiaľ môžeme zmeniť niečo k lepšiemu? Jednoducho to urobme!

Prečo by sme sa mali kvôli tomu trápiť? Nechajme to tak! Každú minútu, ktorú strávime starosťami, prichádzame o 60 sekúnd šťastia. Nedovoľme myšlienkam, aby nám kradli našu spokojnosť. My sme ich pánmi, tak si z nich vyberajme tie, ktoré nás rozvíjajú a prospievajú nám.


3. nástroj:
Nesúďme!

Ak o tom, čo sa práve deje, hovoríme, že je zlé, ako často sa mýlime? Napríklad strata zamestnania môže byť práve to, čo potrebujeme, aby sme si našli prácu, ktorá nás bude viac napĺňať. Koniec vzťahu môže znamenať otvorenie priestoru možnostiam, o ktorých sme ani netušili, že existujú. Keď sa to deje, myslíme si, že sa deje niečo nedobré. No neskôr možno prídeme na to, že je to to najlepšie, čo sa nám mohlo stať a tak nesúďme, i keď sa nám situácia v danom okamihu môže javiť ako katastrofálna, možno je to úplne naopak. Nesúďme teda vopred.

4.nástroj:
Bez močiara nie je lotos

Utrpenie je ako močiar. Prekrásny lotosový kvet však vyrastá práve z jeho bahna. Pokiaľ skrz utrpenie dosiahneme pokoru, hlbší súcit s druhými a väčšiu otvorenosť, potom sa dokážeme premeniť a vnútorne skrásnieť - podobne ako lotos.

Aplikovaním týchto 4 nástrojov nebudete v sebe pociťovať takú disharmóniu. Prijímaním toho, že všetko má svoj dôvod, a navyše aj s vierou, že sa tak deje pre Vaše najvyššie dobro, sa začnete cítiť spokojnejšie, vyrovnanejšie a lepšie budete zvládať situácie, ktorými budete prechádzať.