Stačí sa rozhodnúť – Milovať čo JE

Dnes, keď sa všade hlása: „Milujte samých seba, akí ste!“, vnímam, akoby vznikal nový kult sebastredných, egoistických a nadradených ľudí, ktorí akoby zanedbávajú vlastnosti akými sú: ohľaduplnosť, tolerancia, akceptácia. Prečo je to tak?
Pravdepodobne preto, pretože láska k sebe nebola správne pochopená. Bola pochopená cez ego, ktoré na jednej strane síce chráni našu zlomenú a zranenú dušu, na druhej však podporuje manipuláciu, ovládanie, preberanie kontroly, nadvlády a moci. Umocňuje pocit som tu sám za seba – záleží mi LEN na sebe.

Podľa toho, v ktorej úrovni vedomia sme, v takej prežívame situácie a pociťujeme emócie prislúchajúce tejto úrovni.

Kým sa nevymaníme z úrovne vedomia, v ktorej vyživujeme pýchu, nadradenosť, moc, strach z ohrozenia a nevyhnutnosť mať kontrolu nad tým, nemôže sa nič zmeniť. Bude ďalej narastať nenávisť a vzájomné porovnávanie, čo znamená vyvyšovanie sa nad tých, o ktorých si myslíme, že sú menej.

Už od nepamäti je v ľudskej povahe cítiť sa viac než niekto iný, aby sme mohli mať zo seba lepší pocit. Pozornosť je zaostrená na zlý aspekt toho, čo dáva človeku pocit, že je dosť dobrý, že je lepší, že stojí za to byť milovaný. Myslí si, že je to len vtedy, ak vyjde z akéhokoľvek konfliktu ako víťaz. Neustále je presvedčený, že je nevyhnutné dokazovať, že to, kým je, je niečo viac než ktokoľvek iný.

Viac než:
otrok
žid
červenokožec (indián)
homosexuál
lesba
Róm
robotník
upratovačka
smetiar
bezdomovec
očkovaný
neočkovaný
…

V takomto prípade ide vždy o porovnávanie. To je to, čo sa zle pochopilo, teda to porovnávanie neznamená Milujte sa, akí ste, lebo ste lepší než iní.

Mať dojem (myslieť si), že stačí len ostať v úrovni, v ktorej sa práve nachádzate, a automaticky ste „dobrý láskavý a milujúci človek – tzv. čistá láska“, a to je dôvod, prečo si zaslúžite byť milovaný, je naivné. Preto sa mnohým neplnia sny, preto sa nedejú v ich živote zmeny, po ktorých bažia. Nasledujú mentorov, ktorí tvrdia, že stačí „veriť“. Naozaj? Prečo to niekomu možno funguje a iným nie? Čo robia zle?

Som si istá, že mnohí opakovane narážajú na stenu, ktorou sú obklopení, nech akokoľvek veria, že je možné preraziť ju. (Ostávajú chorí, tuční, chudobní, nemilovaní…)

Áno, je to síce možné, je možné (do)siahnuť za túto stenu a splniť si svoje sny, ale z inej úrovne, než v ktorej sa nachádzate. Musíte vystúpať vyššie, aby ste (u)videli, čo vás ovláda, čo vám bráni, čím si sami stojíte v ceste pri dosahovaní cieľov.

My sa rodíme ako krásne bytosti plné očakávania lásky a prijatia, a to isté bezpodmienečne ponúkame, avšak naše okolie, výchova, autority majú na nás vplyv, o akom ani netušíme. Stávame sa osobnosťou, ktorá nám umožňuje prežiť. Prežiť tie krutosti, ktorým sme bežne vystavení: opustenie, odmietnutie, zrada, krivda, poníženie. Všetko to, kedy sa cítime nepochopení, nemilovaní, neprijatí.

Nezapadáme, okolie nám hovorí, že sme divní. Podľa nich. Myslia si, že nové miesto, nový začiatok nás môže vyliečiť, akoby niekde inde bol svet iný. Hovoria, čo máme robiť, čo cítiť, ako sa správať – byť ako oni, lebo ONI SÚ TÍ SPRÁVNI (podľa nich) – len preto, že ich je väčšina.
Stávajú sa z nás osamelí, osamotení ľudia, krajne nepochopení. Tí, čo si myslia, že sú viac, si myslia, že slabších treba ovládnuť a zničiť, a že tak vnesú do nestabilného systému rovnováhu a poriadok.

Ľudský svet harmonizáciu narušuje. Ľudia, či sa vám to páči alebo nie, sú zvláštny druh škodcu, čo sa množí bez toho, aby sa vzdelával a odovzdával poznatky o živote tak, aby sa úroveň vedomia populácie stále zvyšovala. Aby sme pretvárali svet stále viac a viac na miesto lásky a prijatia.

Miesto toho kultivujeme pýchu, nadradenosť, odsudzovanie každého, kto je iný než si myslíme, že by mal byť. Podľa koho? Kto určuje, ako to má byť?

Táto nadradenosť zamoruje celý svet a tí „vyvolení“ („elita“) ostatným vnucujú svoj vlastný režim. Veľmi neprirodzený režim. Tam, kde oni vidia poriadok, sa dá vidieť upätý, krutý, tyranský svet ovládaný vymyslenými nanútenými pravidlami. Sekundy, minúty, hodiny, dni, týždne, mesiace, roky, dekády. Každá generácia je len o tom, ako vyťažiť viac, ako ovládnuť viac, ako získať viac, ako byť najmocnejší a najbohatší. Každá generácia mi príde ako horšia kópia tej predošlej v opakovaní vzorcov správania, ktoré jej škodia. Vstať, jesť, makať, spať, množiť sa a zomrieť. A všetci len čakajú a čakajú až príde ich koniec a pritom predvádzajú príšerne hlúpu hru, jeden deň za druhým.

Nedajú sa zavrieť oči mysle a žiť v tomto šialenstve. Nemôžem predstierať…… a viete čo? Nemusím ;-).

Môžem mať svoje pravidlá, obnoviť stratenú rovnováhu, byť slobodná – v záujme dobra nielen pre seba, ale aj pre svoje okolie. Ísť príkladom. Príkladom rozvážnosti, rozhodnosti, plná lásky a pochopenia, nesúdenia a prijímania.

Svet môže byť krajším miestom, len ak my sa rozhodneme. Každý dokáže viac, než si uvedomuje. Máme potenciál, ktorý máme nájsť – objaviť v sebe, lebo tam JE!

Nežiť v sebaklame, nemyslieť si, že sme osobnosť, ktorou sme sa stali a tou dokazovať, že si zaslúžime byť milovaní. Objaviť seba, naše pravé JA, znamená hľadať tie najsilnejšie vlastnosti v sebe, ktoré vychádzajú z lásky: pochopenie, radosť, šťastie, úprimnosť, čestnosť, súcit, oporu, pomoc, prijatie. Stotožniť sa s podstatou seba – s energiou čistej lásky – byť v súlade s konaním a myslením podľa vyššieho JA.

Nie udržiavať a podporovať potrebu po moci a nadradenosti. Nenechať sa ovládať pýchou, závislosťami, smútkom, hnevom, zúfalstvom, strachom, utrpením, porovnávaním, ponižovaním, zhadzovaním a nenávisťou.

To, aká je spoločnosť, je len zrkadlo toho, kým sme dnes – tá väčšina. Hnevať sa, akí sú ľudia? To je len to, čo prevláda v každom z nás. Ak chceme spoločnosť inú, je nevyhnutná zmena v nás. Zmeniť seba na niečo láskavé, dobré. Zmeniť tú časť seba, ktorá pretvára našu spoločnosť na to, čo chceme, aby bolo.
Začať treba od seba, nad tým jediným máte moc.
Mier, láska, prijatie, pochopenie – to je to, čo musíme v sebe kultivovať až dovtedy, kým nenastane v odraze (v realite) pozitívna zmena. Nejde to zo dňa na deň, ale spoločnými silami máme šancu zvrátiť to, kam sa náš svet hrnie – do zloby, hnevu, nenávisti, štvania ľudí proti sebe…

To vedie len a len do záhuby. 🙁

A tí, ktorí si naivne myslia, že „NIEKTO“ to zmení, zbavuje sa svojej moci s tým čokoľvek urobiť.

Nebojte sa, som nohami na Zemi a nešibe mi. Ale tie zvrátenosti, ktoré sa dejú vo svete, sú viditeľné pre všetkých tých, ktorí sú schopní to vidieť, a nepatria medzi tých, čo žijú v sebaklame a nahovárajú si, že nič sa nedeje, len preto, aby nemuseli nič robiť. A aj keď vnímam, že aj práve to, čo sa odohráva, tu musí byť – z nejakého pre nás dobrého dôvodu, môžeme to ovplyvňovať smerom, ktorým chceme, aby sa to vyvíjalo.

Osloboďte sa od toho, že je nevyhnutné byť lepší = nadradený. To nie je sloboda.
Nie je to o tom, že:

Ty si sa neočkoval, tak si zlý (lebo ja to tak vidím na základe informácií, ktoré sa ku mne dostali).
Ty si Róm, tak si zlý (lebo si o tebe myslím to, čím sme kŕmení – si parazit).
Ty patríš do skupiny LGBT+, a preto si zlý (lebo si iný než ja).
Ty si vlajkáč, tak si zlý (lebo hájiš Ukrajinu na základe toho, čo sa k tebe dostalo).
Ty si prorusky zameraný, tak si zlý (lebo to vidíš inak z informácií, ktoré máš).
Ty si smerák, mečiarovec, nacista, … stále nejaká nálepka, ktorá vám dáva dosť dobrý dôvod nenávidieť každého a všetko, ak to vníma inak ako vy.

Neustále si ľudia nachádzajú zámienku živiť v sebe nenávisť, neochotu prijímať odlišnosti a tým len podporujú rast práve tejto energie. Vyživujú tú časť ega, ktorá túži po moci, ovládaní, manipulovaní, prevzatí kontroly nad nimi samými. A nakoniec sa stávajú bábkou tých, ktorí toto všetko podnecujú. Týka sa vás to?

Povedzte STOP!

Nenávisť plodí len nenávisť, hnev plodí hnev, zbrane podporujú zabíjanie a napriek tomu sa nájdu medzi vami ľudia, ktorí si naivne myslia, že viac zbraní zabezpečí mier. Ako to? Kde sme sa stratili? Kde je to, kým skutočne sme? Kde je tá čistá láska, ktorá bezpodmienečne prijíma každého a všetko tak, ako JE?!
Súhlas s režimom ovládania, zastrašovania, podnecovania hnevu, ale aj boj proti nemu, stále podporuje rast toho istého. Osloboďte sa od vyživovania tohto smerovania spoločnosti.

Kam ide pozornosť, tam to rastie. Kam ide tá vaša energia?

Nechcem od vás, aby ste milovali Hitlera. Stačí začať u členov rodiny. Prestať ich súdiť a posudzovať, odsudzovať a negatívne hodnotiť len preto, že majú odlišný názor. Nadraďovať sa, že ste lepší, lebo veríte v svoju „pravdu“. Tú nikto z vás aj tak nemá, alebo ju má vlastne každý v daný okamih. Tak, ako to vidíte, je pravdivé pre vás. Je to práve tak a nikto vás nedokáže presvedčiť o opaku, kým to sami nedovolíte a nechcete. Vidieť PRAVDU môžete len ak máte otvorené srdce, čisté úmysly a triezvu myseľ – keď pochopíte, že všetko je len „divadlo“.
Nedokážete vidieť pravdu, kým máte myseľ zaplavenú emóciami, strachom, hnevom a túžbou po uznaní, že ste lepší alebo múdrejší ako niekto iný. Kým v sebe cítite túžbu po moci.
Ak sa vzdáte tejto potreby, prehliadnete. Až vtedy precitnete, že toto nie je dôvod na hnev, hádanie sa, dokazovanie si svojej pravdy. Je to o niečom celkom inom. Prehliadnete, o čo tu ide.

Že všetko to, čomu dávate pozornosť, to, o čo sa usilujete (z pocitu akéhokoľvek strachu alebo z potreby byť viac než niekto iný), je čistý sebaklam a podpora osobnosti, ktorou nie ste. Je to odovzdávanie moci tomu, s kým sa hádate, kde chcete vyhrať súboj, kde sa chcete stať víťazom, kde chcete trvať na vašom názore, kde si myslíte, že „ak presvedčíte“, dosiahnete stav uspokojenia, že ste lepší.

Tento boj nemôžete nikdy vyhrať, pretože nie je VÁŠ! Je osobnosti, ktorou ste sa stali a ktorú udržiavate pri živote tým, že ju nasledujete a bránite si byť skutočne sami sebou.

Bránite si byť tým, kým ste sa narodili – čistou láskou, bytosťou, ktorá je bezpodmienečne milujúca a milovaná.

Len to môže zachrániť vás a svet ako taký. Zamyslite sa nad sebou, čomu dávate moc – láske, či nenávisti? Čo viac v sebe živíte, čo podporujete, čomu dávate viac pozornosti, ktorého „vlka kŕmite“?
Čo môžem urobiť od dnes inak?
Zmeniť svoj vlastný postoj z nelásky na lásku, pretože len nad tým máme skutočne moc – preberať zodpovednosť za seba a za svoje pocity, meniť svoje postoje a názory, pretvárať samých seba na svoju lepšiu verziu – na svoje pravé JA.

Nie je podstatné, kto tomu verí a kto nie, kto pochopil, čo som týmto článkom chcela povedať a kto v ňom vidí číry nezmysel. Chcem len, aby sa tí, ktorí chcú niečo zmeniť, dostali k informáciám, ako to môžu dosiahnuť. My sme tí, ktorí tvoríme to, čo žijeme.