Rozchod vo vzťahu – koho je to vina?

Čo je za tým?
Prečo som to musel/-a prežiť?
Aký to má význam?
 V živote sa dostávame do rôznych situácií, ktoré môžeme pociťovať ako príjemné alebo nepríjemné. Pri každej z nich prežívame emócie, ktoré sú súčasťou nášho života.

Čo sú emócie?

Emócie sú pocity, ktoré zaplavia naše telo ako odpoveď na situáciu, ktorú prežívame.
Je to teda reakcia (odpoveď) nášho tela na vonkajšie alebo vnútorné podnety.

 Ako je to v prípade vonkajšieho podnetu, akým je napríklad ROZCHOD?
Je to niečo, čo sme si vytvorili sami? Na základe čoho? Lepšie je poznať odpoveď a príčinu odstrániť,  ako prežívať dookola rozchody s milovanými osobami a znova a znova prežívať bolesť, ktorá z nich plynie.

Stalo sa Vám to už? A dokonca nielen raz? Neviete, čo s tým? Ako sa zbaviť tohto „prekliatia“?
 Prepadávajú Vás nepríjemné myšlienky, už máte strach zo vzťahu - čo ak sa zaľúbite opäť do „toho nepravého“/„tej nepravej“ a znova vás opustí? Chcete tomu predísť?
 Čo je za tým?

 Presvedčenie:
 Napríklad takéto: „Milovať je nebezpečné. Byť emocionálne otvorený je nebezpečné.“
 Čo to znamená? Kto tomuto tvrdeniu verí?

Zrejme Vás prekvapí, že je to najčastejšie sa vyskytujúce presvedčenie, častejšie než ktorékoľvek iné. Trpí ním viac ľudí, než si myslíte.

Možno ho spoznáte u seba pod iným znením: „Otvoriť vlastné srdce je riskantné, môže mi to ublížiť.“
Alebo: Dovolil/-a som si uveriť jej/mu, a opäť ma sklamal/-a. Dovolil/-a som jej/mu ľúbiť ma, otvoril/-a som sa jej/mu, no nezaslúžil/-a si to. Ublížil/-a mi, nezaslúži si moju lásku.
Ž: Dovolila som si uveriť mu a opäť ma sklamal. Dovolila som mu ľúbiť ma, otvorila som sa mu, no nezaslúžil si to. Ublížil mi, nezaslúži si moju lásku.
M: Dovolil som si uveriť jej, a opäť ma sklamala. Dovolil som jej ľúbiť ma, otvoril som sa jej, no nezaslúžila si to. Ublížila mi, nezaslúži si moju lásku.

Ako sa to odohráva?
Niekto sa nejako správa/chová a Vy ho súdite, či si zaslúži alebo nezaslúži Vaše otvorené srdce...... Ale takto to nejde. Buď je otvorené, a to všeobecne, pretože nemá strach, alebo je naozaj zatvorené a situácie, čo zažívate, Vás len upozorňujú na to, že je zatvorené. To, že cítite bolesť, neznamená, že Vaše srdce bolo otvorené, práve naopak - bolo uzavreté zo strachu pred bolesťou. Tá bolesť ale príde tak či tak, ak v sebe prechovávate spomínané hodnotenie („Tento človek si zaslúži/nezaslúži moju lásku.“).

 Podľa čoho vieme, aké presvedčenie v sebe nosíme? Čo vytvára našu terajšiu situáciu?
Ako dieťa ste prežili podobnú situáciu, akú zažívate teraz.
Cítite bolesť. Napríklad: cítite sa odmietnuto, a tak si vytvoríte presvedčenie, „ochranný“ vzorec - uveríte takému postoju k sebe, ktorý Vám zabezpečí, aby sa Vás to odmietnutie nedotýkalo.
Napríklad: „Mať zatvorené srdiečko je bezpečné.“
 Je to presvedčenie, ktoré Vás chráni pred možným útokom sklamania či odmietnutia, pred bolesťou z neprijatia..... Ochraňuje Vás, vďaka nemu si nikoho nepripúšťate príliš k telu - zo strachu, aby Vám neublížil. Aby ste sa znova nemuseli cítiť odmietnuto, sklamane, ubolene. Vytvárate si tak bezpečnú zónu, v ktorej ste „nedotknuteľný“.
 Týmto presvedčením sa ale udržiavate v predstave, že mať otvorené srdce je niečo nebezpečné a v tom, že keby ste to zmenili, môžete byť vystavený prežívaniu bolesti, ktorú cítiť nechcete. Takže zotrvávate v tomto nastavení. Zabraňujete tým prirodzenému toku energie, bránite si cítiť lásku v plnom rozsahu, bránite si prežívať tú krásu, ktorá plynie z(o) (za)ľúbenia.  Váš život je ochudobnený o tento pocit a Vy v ňom o to viac narážate na výrazné sklamanie z lásky, bolesť z odlúčenia, trápenie z odmietnutia, a to všetko preto, aby ste si uvedomili, že si nesiete nejaké presvedčenie, ktoré Vám takéto podmienky zabezpečuje.
Ľudia okolo Vás, ktorí Vám pomáhajú vytvárať spomínané podmienky a situácie, v ktorých cítite tieto negatívne emócie, nie sú tí zlí, ale práve naopak, oni sú tu pre Vás, aby Vám umožnili uvidieť a spoznať presvedčenie, čo si so sebou nesiete a čo Vám zabraňuje žiť život plný lásky.
 A takto sa k Vám dostal aj Váš partner/-ka, s podobným nastavením. Rovnaké sa priťahuje. (Vrana k vrane sadá. J)
Ak ste boli v poslednom období postihnutý rozchodom s milovanou osobou, ste na bývalého/-ú partnera/-ku pravdepodobne nahnevaný. Často súčasťou hnevu cítite aj obvinenie voči partnerovi/-ke: „nemal/-a som sa mu až tak veľmi otvoriť, nezaslúžil/-a si to.“
A v danom okamihu máte možnosť spozorovať svoje nastavenie, ktoré Vám túto situáciu vytvorilo. V konečnom dôsledku prežívate bolesť práve preto, že sa bojíte lásky, že z nej máte strach („Mať otvorené srdce je nebezpečné.“), pretože je podľa Vás ubližujúca. Práve toto sa Vám potvrdzuje v podobe odmietnutia, opustenia, ....
 Je teda jasné, na základe čoho ste reagovali takto? Čo si myslíte? Máte presvedčenie, ktoré sa Vám práve potvrdilo. V tom je sila vnútorných presvedčení. Pokiaľ im veríte, dodávate im energiu, živíte ich...
 „Byť otvorený/-á je ohrozujúce.“ - to je niečo, z čoho máte strach. Niečo sa Vám udialo v minulosti a Vy ste začali veriť, že byť otvorený/-á Vám môže spôsobiť bolesť. Vždy, keď si to dovolíte, keď sa akože „otvoríte“, pocítite sklamanie alebo smútok, žiaľ, bolesť, utrpenie......, a to preto, aby sa Vám potvrdilo presvedčenie, ktorému v podvedomí veríte:
„Byť otvorený/-á, je bolestivé!  Byť voči láske otvorený/-á, spôsobuje bolesť, je to teda nebezpečné.“
  Na základe tohto presvedčenia rozhodujete, kto je pre Vás ohrozujúci..... Ale Vy vnútorne túžite cítiť lásku, a to sa dá len ak ste emocionálne otvorený/-á a ak máte otvorené voči láske svoje srdce.
Keď prestanete mať strach a cítite sa bezpečne.
Vtedy cítite lásku, vtedy cítite v sebe ten krásny pocit, tú energiu, ktorá Vami prúdi a Vy vnímate krásu života....
 Možno časom, keď už máte dojem, že ste sa z bolesti z rozchodu vyliečili, túžite opäť po láske, cítite, že ste voči nej otvorený/-á a čakáte na novú známosť, stanú sa udalosti, ktoré by ste nečakali.
Máte možnosť spoznať niekoho nového, opäť sa zaľúbiť,  začínate sa cítiť bezpečne s Vaším novým partnerom/-kou, lebo preukazuje náklonnosť, priazeň, je milá/-ý, pozorná/-ý, a tak z jej/jeho strany nevnímate žiadne ohrozenie.
 Ale ak ste skutočnú príčinu, pre ktorú ste prešli predchádzajúcim bolestivým rozchodom /Vaše negatívne presvedčenie/, neodhalili a nepochopili, podvedomie sa Vám bude snažiť vytvoriť také isté podmienky aj v budúcnosti, aby ste si to uvedomili a Vaše presvedčenie sa znova potvrdilo - aby situácia, v ktorej ste, bola odrazom toho, čomu veríte.


Takže ako je to potom v ďalšom vzťahu?
Spočiatku vyzerá všetko dobre, nevnímate priame ohrozenie, cítite lásku, bezpečie, dôveru a máte pocit, že je v poriadku sa otvoriť. Časom však prídu obavy. Začnú Vás valcovať pochybnosti o vzťahu, podvedome budete očakávať sklamanie, zobudia sa vo Vás všetky semienka nedôvery a začnú klíčiť... Budú sa Vám javiť dôvody, pre ktoré „je to tak“. Budete mať pocit, že Vás partner/-ka už nemá tak rád/-a, ako si prajete. A potom príde RANA!!!!! Prečo?
Popravde - je potrebné, aby prišla, lebo živíte v sebe niečo, čo nie je skutočné.... a Vaša duša (Vaše podvedomie) sa všemožne usiluje, aby ste sa toho zbavili.
Vaše vnútorné JA je múdrejšie ako Vaša myseľ.
Vie najlepšie, čo naozaj potrebujete a čo je pre Vás dobré.
 Čo robiť pre to, aby ste sa nemuseli obávať „rany“?
 Nebrať nič osobne. To, čo sa odohráva vonku, je vonku, Vaše je len to, čo sa deje vo Vás. Ak sa Vás aj čosi z okolia bytostne dotýka, ani za to nie je zodpovedný nik zvonka, len Vy sám/sama. Máte možnosť upriamiť pozornosť do seba a liečiť svoje dávne zranenie.

Ako?
Ak už viete o svojom nastavení a viete, aké máte presvedčenie, jednoducho ho zmeníte na také, ktoré vo Vás bude vyvolávať pocit spokojnosti. (Pravdaže, je to proces. Nie šibnutie čarovného prútika... :) Vaše nové presvedčenie si v sebe potrebujete upevňovať, podobne ako si žiačik neustálym opakovaním postupne dokáže fixovať nové učivo.)
Napríklad: „Byť emocionálne otvorený/-á je bezpečné. Prijímam svoje pocity, som so sebou spokojný/-á, mám sa rád/-a taký/-á, aký/-á som.“ 

Čo to znamená?
Že čokoľvek sa Vám deje, deje sa z nejakého dôvodu a rozhodne nie preto, že Vám chce niekto úmyselne ublížiť. Zvonku nehrozí žiadne nebezpečenstvo, pred ktorým je nutné sa uzatvárať.
Bolesť, ktorú cítite, je z minulosti a keď ju vyliečite, neprejaví sa v takejto miere už nikdy. Ide v podstate o bolesť, ktorá vznikla ešte vo Vašom detstve - počas traumatického negatívneho zážitku – a zatiaľ nebola spracovaná.
Situácie v súčasnosti ju samy o sebe nevytvárajú, len spúšťajú. A preto hnev voči niekomu, kto u Vás spustí bolestivú reakciu, nie je adekvátny. Iný človek predsa nie je zodpovedný za to, že Vy ju cítite práve takto, a preto nie je vinný.
Keď začnete nazerať na svet týmto spôsobom, uvedomíte si, že nikto okolo Vás tu nie je preto, aby Vám ubližoval, aby Vám škodil, aby Vám úmyselne robil niečo zlé. Pocítite obrovskú úľavu, spolupatričnosť a súcit s ostatnými.
Čokoľvek dnes pociťujete..., cítite v podstate len to, čo bolo vo Vás potlačené, čo ste si v detstve nedovolili cítiť, pretože to pre Vás v danom čase bolo „priveľké sústo“ a Vy ste v prvom rade potrebovali prežiť. Situácia zvonka to teraz iba opätovne spustila. Máte možnosť tieto Vaše pocity spracovať a uvedomiť si, že si tým práve liečite kus seba. Súcitom so svojím vnútorným dieťaťom, poďakovaním sa mu za to, ako Vás svojim presvedčením chránilo, no hlavne zmenením tohto – už zautomatizovaného - nastavenia vo Vás. Vytvorením nového (pozitívneho) presvedčenia. Potom každá nasledujúca, aj keď podobná, situácia vo Vás už nespustí rovnakú reakciu. Rozhodne nie v takej intenzite.
Chvíľu trvá, kým sa vysporiadame s dávnou skúsenosťou, kým vyliečime svoje niekdajšie zranenia, ale čím intenzívnejšie vnímame, že tento svet je pre nás bezpečný a že situácie, ktoré prežívame, sú tu pre nás, aby sme sa vyliečili a priblížili k sebe, tým je nám lepšie. A je nám aj čoraz jasnejšie, že všetko sa deje pre naše dobro. Vďaka tomu sa prestávame báť. Naopak, začíname sa cítiť bezpečne.
Ako v čarovnom pravdivom kruhu, z ktorého už nikdy nechceme vykročiť. :)
Deje sa tak práve tým, že situácie, v ktorých sa cítime zle a nepríjemne, si uvedomíme. Prídeme na negatívne presvedčenie, ktoré za nimi stojí, je pre náš život deštrukčné, a vďaka ktorému zažívame dookola okolnosti, v ktorých cítime tú istú bolesť. Preto ho pretvoríme na presvedčenie, čo je pre nás priaznivé, slúži nám a robí náš život šťastným. Ukotvujeme nové presvedčenie vo svojom živote neustálym afirmovaním a následne aj dôkladným, vedomým prežívaním situácii, v ktorých pociťujeme jeho efekt. Práve ten žiadaný pocit, čo chceme v živote zažívať viac a viac.
 Tým tvoríme. Vytvárame svoj život vedome - emóciami, ktoré chceme cítiť najčastejšie, čo najviac. Priťahujeme si tak do života ľudí, ktorí budú podobného nastavenia, a ktorí nám budú potvrdzovať naše nové presvedčenie.
Napríklad: „Je bezpečné byť emocionálne otvorený/-á láske - teda milovať."  

To znamená, že už nie je potrebné mať strach a riadiť svoj život z pozície ega, ktoré je ovplyvnené nepríjemným zážitkom z minulosti (je presvedčené, že musí byť opatrné, že nesmie byť príliš otvorené, lebo mu hrozí nebezpečenstvo či sklamanie v láske).

Sme konečne slobodní vo svojom myslení, vo svojom konaní, a predovšetkým máme vo svojich rukách tvorbu vlastného života tak, ako si prajeme.