Preberám zodpovednosť za všetko, čo v živote mám

Čo sa to deje vo svete? Kto za to preberá zodpovednosť? Týka sa nás to, alebo ono? Je to naše?

Priorita môjho učenia je preberanie zodpovednosti.

Môj osobný názor je, že všetko má svoju príčinu a následok. Žiaden následok nevznikne bez príčiny a teda čokoľvek, čo vo svojom živote prežívam, akúkoľvek situáciu, emóciu alebo konflikt, som za to plne zodpovedná. Moja energia myšlienok dala podnet k vytvoreniu – k zhmotneniu tejto reality. Som presvedčená, že ak niečo vyšlem, táto energia, nech je akejkoľvek vibrácie, sa nestratí, ale niekde sa zhmotní.

Som si istá, že myšlienky všetkých ľudí skončia niekde zhmotnené.
Keď som sa v tomto smere vzdelávala, snažila som sa uchopiť, čo obnáša pojem „preberám za to zodpovednosť“. Za čo všetko? Čo sa tým myslí?

Niekto si siahol na život, je to moja vina?
Niekde sa pácha násilie, je to moja vina?
Niekto viem, že klame, je to moja vina?

Čomu venovať a čomu nie moju pozornosť? V princípe sa svet uberá stále viac smerom k sebeláske, sebarozvoju, a že je potrebné/dôležité starať sa o seba, dávať pozornosť sebe, my sme priorita. Všetko toto je určite dobrý smer, ale myslím si, že to nemôže byť zase len takto jednostranne brané a na všetko ostatné sa vykašľať, lebo nás sa to netýka.

Ja ľudstvo vnímam ako jednotu (veľkú rodinu) a sme tu pre svoj rozvoj SPOLU. To, ako sa správa niekto iný, mi pomáha upozorniť ma na moje tiene, vlastnosti, ktoré na sebe odmietam, postoje, presvedčenia, ktoré mi nie sú prospešné a nie som si ich vedomá. V podstate „dráždenie ma“ niekým okolo mňa je tu pre mňa DAROM, pretože mi pomáha uvidieť to, čo ja sama nevidím.

To je to, čo sa mi dostáva do života, do pozornosti a zatvoriť pred tým oči, lebo sa tým nechcem zaoberať, lebo mi to „nepatrí“? Kam by som sa týmto prístupom dostala? Takých je dosť, ktorí si naivne myslia, že za ich utrápený život môže niekto iný a udržujú sa tak v role obete dlhé roky.

A preto učím, že aj partner, sused, kolega, priateľka, dieťa sú tu pre mňa darom, pretože vďaka interakcii s nimi mám možnosť liečiť svoje zranenia z detstva, nesprávne postoje voči sebe, alebo celkovo voči životu. Pomáhajú mi rásť a spoznávať svoje pravé JA.

Ak sa niekto rozhodne nevenovať tomu pozornosť (zbavuje sa vlastnej zodpovednosti za to, ako sa cíti) a drží hnev voči partnerovi alebo tým, ktorí mu „pijú krv“ a drží sa presvedčenia, že to ONI za to môžu, že sa necíti dobre, alebo že mu ničia život – živí tým v sebe nenávisť, ktorú vysiela do priestoru/sveta/vesmíru. Táto energia (nenávisť) je jednoducho ich myšlienkami a emóciou vyslaná, či už voči partnerovi alebo komukoľvek inému von od seba. A keďže vesmír túto energiu musí zhmotniť, jednoducho to tak urobí. Tak funguje príčina a následok. Nedá sa tomu vyhnúť.

A teraz ku každému násiliu, ktoré je páchané na svete. Akým spôsobom sme k tomu prispeli MY? Nikdy ste v sebe necítili nenávisť? Nikdy ste neobrátili svoj hnev proti kolegovi, partnerovi, dieťaťu? Akým spôsobom sa posledné dva roky riešili konflikty medzi očkovanými a neočkovanými? Ako ste prijímali odlišný názor? Čo to bolo za energiu? Stále sa nás to netýka?

To, čo je následok, je vždy následok nás všetkých ako jednoty, ktorá vysiela určitý typ energie – konkrétnu vibráciu/frekvenciu, ktorá sa môže zhmotniť len v tejto frekvencii. Nízkovibračné v podobe smútku, hnevu, nenávisti, boja, útoku alebo vysokovibračné v podobe radosti, lásky, prijatia, náklonnosti, láskavosti.

Čo sa tak vysielalo a v akej frekvencii do sveta za posledné roky z nás – z ľudí? Kto je naozaj bez viny?

Všetkých a všetko sa nás týka akonáhle sme s tým konfrontovaní, akonáhle to máme vo svojej realite. Tá realita nie je nikoho iného, ale naša – presne taká, v akej forme sa prejavuje, a preto nám patrí a nám prináleží prebrať za ňu plnú zodpovednosť.

Správna otázka znie: čo som urobila JA, že mám túto realitu? Čím som prispela k tvorbe tejto reality, situácie, konfliktu? Táto otázka je na mieste vo vzťahu s partnerom, so šéfom, s kolegom, s dieťaťom. Je to otázka, ktorá nás nabáda, aby sme pochopili to, čo prežívame s vedomím preberania zodpovednosti za to, čo žijeme.

Ak niekto v rámci sebarozvoja hlása, že nás sa to netýka? Starajte sa o seba? My nie sme vo vojne, tak pochybujem, že je pochopené, o čom sú vesmírne zákony príťažlivosti. O čom je zhmotnenie a tvorba reality? Nie sme tu „ja“ a „ty“ a „oni“. Sme tu na Zemi spolu pre seba a všetci spoločne sme súčasťou každej situácie, ktorá sa na Zemi odohráva. My prispievame k tomu ako veľmi je znečistená planéta, my sme tí tvorcovia toho, aký život žijeme, kto nás ovláda, komu dovolíme manipulovať nami. My zodpovedáme za to, čo si do svojho života priťahujeme na základe našich myšlienok, nastavení, postojov, názorov, emócii a tomu, čomu venujeme pozornosť.

Napríklad: Akým spôsobom sa ma dotýka situácia Ukrajina vs. Ruská federácia?

Ide o to, že každá naša myšlienka, ktorá je nami vyslaná do vesmíru (pomyslíme si ju), si nájde svoju „obeť“. Vibračne sú priťahované rovnaké vibrácie. Ak je niekto smutný a my živíme v sebe pocit smútku preto, že máme pocit, že nám niekto ubližuje, že nemáme možnosť svoj život zmeniť, obviňujeme niekoho iného a udržiavame sa v role obete (nepreberáme za svoj pocit zodpovednosť), daná vibrácia si nájde podobne vibrujúcu obeť, na ktorú sa nalepí. Ak je daná osoba veľmi veľmi smutná, nešťastná, trpí pocitom beznádeje, každá takáto emócia, ktorá sa na ňu z priestoru nalepí (pritiahne si ju z pola reality – možností) tak zvyšuje svoju/(jej) vibráciu práve v tejto frekvencii smútku. Každá myšlienka nami vytvorená a nabitá patričnou emóciou, je vypustená a zaručene sa niekde prejaví. A teda daná osoba, ktorá sa nás nijako netýka, môže vo svojej preťaženej smutnej vibrácii spáchať samovraždu. A pýtam sa, nijako sa ma to netýka? Nie som zodpovedná za to, čo som vyslala/čo som si priala? Nepodporila som náhodou mojimi prežívanými emóciami napríklad samovražedný úmysel, prípadne jeho následné uskutočnenie?

Kam ide vaša pozornosť najviac? Aké emócie prežívate? Čo ste prežívali za posledné obdobie najviac? Strach? Hnev? Obavy? Strach o život? Čo prežívajú ľudia za hranicami?

NAOZAJ/SKUTOČNE to nie je naša zodpovednosť?

Je krásne, že sa v toľkých ľuďoch prejavila solidarita, sú ochotní pomáhať a konečne je badať, že ľudia majú súcit, že prejavujú lásku, náklonnosť, …. ale kde to bolo posledné dva roky? Samé útoky, nevraživé poznámky, príspevky, ktoré boli plné nenávisti, útokov, zhadzovania, znevažovania, urážania, neúctivého správania….. to sa prejaviť musí na hmotnej úrovni a preto sa nedivím, že niečo také je tak blízko nás, pretože to, čo sa vyšle, to sa vráti. Emócie, ktoré prežívate, vytvárajú vašu realitu, a to, akým emóciám ste dávali pozornosť v najväčšej miere, to vytvára realitu, ktorá sa vás bezprostredne dotýka. Tu je tá zodpovednosť za to, čo prežívame, prežívate.

Záleží na nás, akým pocitom a emóciám budeme dávať pozornosť, či to bude zase nenávisť voči tým, ktorí sú na strane Ruska, alebo tým, ktorí sú na strane Ukrajiny, aby sme to ešte silnejšie pocítili – spätnú reakciu emócie, ktorou disponuje náš národ alebo konečne preberieme zodpovednosť za to, čo sa deje vo svete a začneme živiť v sebe prijatie, pochopenie a lásku?

Dôležité je, či ste schopní vysielať lásku všetkým ľuďom na Zemi, prejavovať láskavosť voči tým, ktorí to potrebujú, pomáhať tam, kde je potrebné, s vedomím, že sme v tom všetci SPOLU, že sme ľudia, ktorí si zaslúžia šťastie, zdravie, radosť a lásku v živote. Sú to ľudia, ktorí sú ako my, i keď v inej úrovni vedomia, je to nepodstatné, sú ako my, sú to ľudské bytosti, ktoré túžia byť šťastné, slobodné, pochopené, prijímané a milované. Ešte nevedia, ako si to pritiahnuť do života. Ale my im môžeme pomôcť, pretože my vieme, že to, čo vysielame, sa nám vracia a zároveň tým podporujeme to, čo chceme podporiť. To, čomu dávame pozornosť, to rastie a prerastá do nášho okolia a preniká do sŕdc každého, kto je v našej blízkosti. Len láskou, ktorú máme v sebe, môžeme vyliečiť seba, druhých, ale aj celý svet. Láska je ten najsilnejší liek na svete.

Nenechajte sa vtiahnuť opäť do boja nenávisti a vyberania si strán, ku ktorým sa pridáte. Akonáhle si vyberáte stranu, tým pádom dávate najavo, že máte protivníka – v opozícii vašej strany, názoru. Vytvárate si tak nepriateľa a tým aj nepriateľské myšlienky, emócie. Nepodporujte túto filozofiu. Poučte sa z minulosti, nie tak dávnej – coronovej minulosti. Napriek všetkému sme v tejto coronovojne boli aj tak SPOLU. Konečne usilujte o cieľ, ktorý je prínosom pre nás všetkých. Akýkoľvek prínos len na jednej strane musí priniesť úbytok na druhej strane. A toto nikdy nevedie k rastu, ale len k nespokojnosti, frustrácii, neférovosti, nespravodlivosti a ku konfliktom. Základom rastu, úspechu, napredovania je WIN-WIN na oboch stranách. Usilujte o to v každej situácii – či už vo vzťahoch alebo v živote s čímkoľvek sa dostanete do interakcie. Môžeme sa opýtať samých seba – ako môžem pristúpiť k danej situácií, aby sme z nej vyšli všetci ako víťazi?

Vysielajte mierumilovné myšlienky, emócie, vďačnosť za to všetko, čo máte, v myšlienkach podporujte tých, ktorí ešte nedokážu zmýšľať pozitívne o svojej situácii, pretože ešte nemajú túto úroveň vedomia a nevedia, čo znamená preberať zodpovednosť za svoj život. Sú v role obete a nemajú vedomosti a informácie, ako sa z toho dostať von. Každý sa v takej role už ocitol a vie, že v tomto rozpoložení je veľmi ťažké uvidieť svoje svetielko nádeje. Pomôžme tým, ktorí našu pomoc potrebujú a zároveň aj v tejto energetickej rovine vytvárajme prostredie naplnené prijatím, pochopením a láskou.

Preberte zodpovednosť za svoje emócie, myšlienky a vytvárajte svet bezpečným miestom pre všetkých, pre nás, pre naše deti.