Návrat k láske k telu: Sebareflexia a sebaakceptácia

V dnešnej dobe, kedy sociálne médiá, reklamy a idealizované predstavy o kráse bombardujú naše mysle, nám často uniká, že toto všetko má pramálo spoločné s úprimnou láskou k vlastnému telu.

Láska k telu nie je totiž len otázkou vzhľadu. Láska k telu sa týka aj nášho vzťahu k samým sebe, ktorý môže ovplyvniť naše celkové zdravie a pohodu. V tomto článku sa pozrieme na dôležitosť lásky k telu a ako ju môžeme praktizovať v každodennom živote.

Čo je láska k telu?  

Láska k telu je pravdepodobne najdôležitejším vzťahom, ktorý môžeme mať so samými sebou. Nejde len o vnímanie nášho vzhľadu, ale aj o to, ako sa cítime vo svojej koži a o našu sebaúctu. Je to o tom, ako sa staviame k našim nedokonalostiam a rozličným aspektom nášho tela.

Každý človek na Zemi vníma, že má telo, vďaka ktorému má možnosť prežívať skúsenosti a celkovo žiť. Nie však každý pristupuje k svojmu telu ako ku chrámu svojej duše.

Nevníma ho ako úžasný „mechanizmus“, ktorý mu umožňuje dýchať, premieňať jedlo na energiu, pohybovať sa po svete, prežívať pocity a emócie, vnímať radosť, nadšenie ale aj smútok, hnev, bolesť. Vďaka nemu sa môžeme rozmnožovať a prežívať vzťahy a vychovávať deti.
V neposlednom rade máme možnosť vnímať dotyky cez pokožku. Dotyk vetra, snehu, dažďa, slnečných lúčov, teplého, či chladného vzduchu, láskyplný ale aj bolestivejší dotyk. To všetko je dar. Je to to najvzácnejšie, čo tu máme, a čo je skutočne naše. Dočasne :-).

Naše telo je nástroj, cez ktorý si môžeme uvedomovať seba samých a to, kým skutočne sme. Umožňuje nám pochopiť, kde a kedy sa odkláňame od seba samých, kde sa sami sebe spreneverujeme Kedy reagujeme nesprávne, kedy sa k sebe nevhodne správame, kedy nevyužívame potenciál, ktorý máme.
Telo, nech je akékoľvek, má schopnosť ukázať nám cestu, ktorá je pre nás správna. Každé jedno telo to dokáže a vedie nás k tomu, aby sme sa rozpamätali, kým naozaj sme.  Fakt, že sa od seba odlišujeme, na veci nič nemení.
Práve naopak. To, aké telo máme, je to, čo nám umožňuje využívať naše dary a talenty, prechádzať presne tým, čím sme si určili, že prejsť chceme.  Porovnávať sa s inými je preto absurdné. Každý človek má telo také, aké potrebuje práve na to, aby mohol  v plnom rozsahu prejaviť to, kým skutočne je. Dokonca mu pomáha každým kúskom prejaviť aj to, kým nie je, len aby sa  „našiel“ : ). 

Prečo je láska k telu dôležitá? A ako sa prejavuje jej nedostatok?
 

Psychické zdravie

          Láska k telu má priamy vplyv na naše psychické zdravie. Nedostatočná sebaúcta a neustále sebahodnotenie môžu viesť k úzkosti, depresii a iným duševným problémom. Neprijímanie seba samého vedie k frustrujúcim pocitom nehodnosti lásky, porovnávania sa, odsudzovania, súdenia, kritického zmýšľania o sebe, či dokonca trestania sa. Privolávame si do života situácie, v ktorých sa cítime nešťastne alebo si spôsobujeme vlastnou emocionálnou bolesťou, ktorá sa zintenzívňuje v okamihoch negatívneho sebahodnotenia.

Fyzické zdravie

Neláskavý prístup k sebe spôsobuje na fyzickej rovine prejavy, ktoré môžu byť obmedzujúce, bolestivé, nepríjemné a sebadeštruktívne. Vznik rôznych ochorení, či fyzická bolesť znekvalitňujú život. Vlastným neprijímajúcim prístupom k telu si sami škodíme a znehodnocujeme kvalitu vlastného prežívania.

Vzťahy
 

Ak nemáme radi sami seba, môže to ovplyvniť aj naše vzťahy s inými ľuďmi. Nízka sebaúcta môže viesť k nezdravým až k toxickým vzťahom, kde sme ochotní prispôsobovať sa na úkor seba ľuďom v našom okolí. Umožňujeme, aby partner alebo priatelia s nami manipulovali, dokážeme znášať neláskavý prístup, ktorý  cyklicky ospravedlňujeme. V takýchto vzťahoch nie sme šťastní, ale naopak frustrovaní a cítime sa nemilovaní a len veľmi ťažko si to priznávame.

Zdá sa vám to, že láska k telu predsa nemôže mať až taký vplyv na vašu životnú realitu?

            Zabudli sme, že telo, predovšetkým vo svojej nahote, hovorí príbeh o tom, čím sme už prešli. Je s nami v každý okamih, nikdy nás neopustilo a stojí pri nás v dobrom aj v zlom. Je to náš najlepší priateľ, ktorý je tu pre nás za každých okolností. Nikdy nás nezradí, neoklame, neodmietne, neopustí. Vždy bolo, je a bude stáť pri nás. JE to DAR.

Dnes sa krása tela extrémne  komercionalizuje. Také, či onaké prípravky, pomôcky, oblečenie, doplnky, či chirurgické zmeny, atď., ktoré vám zabezpečia „krásu“ na nás číhajú na každom kroku. Krásu,  určenú niekým, alebo niečím, čo sa za krásu podľa najnovších trendov považuje. Zabúdame, čo je naozaj krásne z iného uhla pohľadu. Za všetkým stojí neustále porovnávanie sa.

 

Takže čo sa vlastne považuje za krásu?

Všetko na tele je len prejav, ktorý je dokonalý taký, aký je, pretože je náš. Je to ten prejav, ktorý potrebujeme na to, aby sme si mohli čokoľvek uvedomiť a následne byť šťastní. Je NÁŠ a nik nám ho nevezme. Môžeme ho schovávať, dokonca zmeniť a tváriť sa, že je iný ako sme ho pôvodne “dostali”, ale neoklameme sa. Naše telo to VIE a vieme to aj MY :).

Neustálym porovnávaním sa sme zabudli, že si máme ceniť to, čo máme. Máme to kultivovať, rozvíjať, zlepšovať, naučiť sa prijímať sa vo svojej jedinečnosti a dokonalosti (áno! dokonalosť má mnoho podôb) a máme byť za to vďační. Namiesto toho však túžime po tom, čo určujú druhí, že je lepšie, krajšie. Stotožňujeme sa s názorom tých, ktorí určujú, čo máme velebiť. Prečo?

Pretože sme naučení myslieť si, že krásne je „len“ to, čo za krásne považuje väčšina. Napríklad ploché bruško, štíhle nohy, husté dlhé vlasy, veľké oči, plné pery, dokonalé prsia, vypuklý zadok, úzky driek, vyformované ruky, nohy, chrbát, atď.

Ale každý to tak nemá. A nikto nemá všetko, čo sa pokladá za krásne všeobecne. Tlak je veľký, takže každý, kto nespĺňa tieto kritéria, môže ľahko cítiť zahanbenie, sklamanie, smútok, strach z odmietnutia, frustráciu, poníženie, krivdu, nespravodlivosť, žiarlivosť, hnev, možno až zlobu, pretože sa k týmto ideálom krásy nadiktovaným ZVONKU prostredníctvom sociálnych sietí nepribližuje.

 

Komu ubližujeme neláskou k vlastnému telu?

No predsa IBA sebe samým. Porovnávaním sa s ideálom znevažujeme svoje vlastné telo. Súdime ho za to,  že nespĺňa požiadavky spoločnosti. Žiaľ, tento postoj ide ruka v ruke s pocitom vlastnej nedokonalosti a nedostatočnosti. Nielen, že pod tlakom vnímame vlastné telo ako “chybné” alebo nedostatočne pekné, ale rozširuje sa to ako infekcia aj na celkové nazeranie na seba. Pomaly sa do nás vpíja pocit,  že sme nejako zlyhali, že nie sme dostatočné. Náš vlastný odpor k telu dokáže prerásť až do úplnej averzie a oddelenosti od seba, v podobe kritiky, negatívnych hodnotení, pohoršovaní sa nad „telom“, ktoré máme. Takýto postoj môže viesť až k ochoreniam, poruchám, k zmene funkcie niektorých orgánov. Ani tieto prejavy by sme najradšej nemali, popierame ich, nerozumieme im, nemáme pre ne pochopenie, sme mrzutí, až nahnevaní, nechápeme, prečo nás naše telo nás „zrádza“. Veríme, že sa to deje „LEN TAK“, dokonca akoby napriek, bez nášho pričinenia.

Naše telíčko stráca z generácie na generáciu status toho, že je to pre nás tým najcennejším, čo máme. Vďaka nemu si nájdeme partnerov, zakladáme rodiny, jeme, pracujeme, spíme, fungujeme. Ale napriek tomu už nie je súčasťou našej mysle v láske. Neprejavujeme mu pochopenie a úctu, že je tu pre nás v každom okamihu také, aké má byť a robí, čo môže, len aby nás udržalo pri živote. A pritom, každá bunka nášho tela koná v súlade lásky nášho tela (pochopenia) voči nám. Veď by predsa nešlo proti sebe samému. To my - naša myseľ, stojíme v ceste, aby sa mohli naše bunky prejaviť v zdraví, čo je mimochodom ich hlavnou funkciou a ak to tak nie, je, naše telo nám to dá pocítiť.

Telo, je pritom projekčné plátno našej mysle a nikdy neklame.

Naše telo prejavuje bez filtra, v plnej nahote svoju pravdivosť - nahotu, takú, aká je.  Zakrývať, schovávať, maskovať, to všetko nás len vzďaľuje od toho, čo sa máme dozvedieť, akú správu nám posiela naša duša, kde sme sa vzdialili sebe samým a nasledujeme ego. To vedie ku chorobám, k prejavom, ktoré sa nám nepáčia a trápia nás.

Krása nášho tela je presne taká, aká práve teraz je. Je dokonalá vo svojej „nedokonalosti“ pre nás, aby sme sa mohli nájsť a rásť. Je to DAR, vďaka ktorému dýchame, pohybujeme sa, cítime, žijeme a predovšetkým máme možnosť spoznávať bytosti, ktoré majú svoje telá, vďaka ktorým sa tu môžeme spolu „hrať“. Zohrávať divadlo (situácie), ktoré potrebujeme k vlastnému sebauvedomeniu si, rozpamätania sa na to, čo je našou podstatou.

Slovne špiniť, zhadzovať, znevažovať, využívať a zneužívať vlastné telo, čo veľmi často robíme aj vedome aj nevedome,  nám nie je prospešné. Práve naopak, ubližujeme sebe samým nevídaným spôsobom, ktorý na sebe už čoskoro (v blízkej budúcnosti) precítime.

Preto odporúčam: Nerobte to. :) Vnímajte, čo všetko vaše telo pre vás robí, čo vďaka nemu môžete zažívať? Každá časť vášho tela vám slúži každú minútu. Zaslúži si pochopenie, úctu, nehu, láskyplný dotyk, prijatie a lásku. V každom prevedení je niečo, čo je tu pre vás práve presne také, aké to je. Časť, ktorú najviac zatracujete (bruško, tvár, dekolt, nohy, šľapy, boky, ruky, zadok, vlasy, hlava...) si zaslúži práve teraz pozornosť, lásku, nehu, prijatie. Aj to je vaše, aj to k vám patrí.

Viete si predstaviť, že by ste o to prišli? Aj keď je to také nedokonalé? Aké by to bolo, keby vám práve túto časť vzali? Odmietaním svojho tela, alebo niektorej jeho časti, vháňate do tejto časti negativitu a tým sa daná časť môže len zhoršovať, kaziť, oslabovať, deformovať. Nedostáva lásku potrebnú na svoj zdravý vývoj, rozvoj, funkčnosť.

 

Ako pretaviť lásku k telu do bežného života?

Sebareflexia

Je dôležité začať sa zamýšľať nad tým, ako vnímate svoje telo. Aké myšlienky a pocity máte, keď sa pozriete do zrkadla? Sebareflexia je prvým krokom k pochopeniu a akceptácii vášho tela takého, aké je.
 

Odmietnutie diktovanej “dokonalosti”

          Nikto nie je dokonalý. To je fakt a je to v poriadku. Perfekcionizmus vie byť veľmi škodlivý. Namiesto toho aby sme sa snažili byť dokonalí podľa toho, čo nám podsúvajú trendy, môžeme sa snažiť byť najlepšími verziami seba samých. Keď sa cítime dobre vo svojej koži a prijmeme sa takí, akí sme, máme tendenciu byť psychicky odolnejší.
 

Podpora a vzťahy

Nebojte sa hľadať podporu u priateľov, rodiny alebo odborníkov, nájdite si niekoho, kto bude mať pre vaše neistoty pochopenie. Nehanbite sa priznať k tomu, čo na seba nemáte radi, podpora od blízkych ľudí môže byť veľmi prospešná. Návrat k láske k telu a k sebe samým nám pomôže byť sebavedomejšími a spokojnejšími. Tým si pritiahneme k sebe vhodnejších partnerov s podobným nastavením a tak sa cítime aj v partnerských a priateľských vzťahoch šťastnejšie.
 

Zdravý životný štýl

Pozitívny vzťah k telu vedie často k zdravému životnému štýlu a starostlivosti o telo. Ak máte radi svoje telo, nebudete mu vedome škodiť. Je to dôležitou súčasťou lásky k nemu. Ak milujeme svoje telo, budeme sa oň starať, stravovať sa zdravo a hýbať sa v rámci toho, aký druh pohybu a fyzickej aktivity nám vyhovuje. Pre niekoho je to cvičenie, pre niekoho prechádzky, pre niekoho tanec, pre niekoho beh, pre niekoho sex. Pravidelný pohyb, vyvážená strava a dostatok spánku sú kľúčové pre fyzické a duševné zdravie.

 

Čo pre seba môžete urobiť hneď teraz?

            Vezmite si olejček, ktorý vám vonia, pleťové mliečko, ľahko roztierateľný krém, esenciálny olej, skrátka to, čo lahodí vášmu nosu a pokožke. Venujte láskyplný dotyk práve tým partiám, ktoré ste doteraz odvrhovali, zatracovali, znevažovali, odmietali. Prejavte im úctu a vďačnosť, že vám slúžia, že sú tu pre vás a poskytujú ochranu vašim orgánom, kostiam, zabezpečujú pohyb, rôzne funkcie, a umožňujú vám byť tým, kým ste teraz. Ak by sa jednalo o nejaký oslabený, či až skoro nefunkčný orgán, postupujte rovnako. A takto každý deň. Oblasti, v ktorej sa daný orgán nachádza, venujte patričnú pozornosť a v duchu si predstavujte orgán ako ho obaľujete do svetla lásky a vďačnosti. Dajte pozornosť orgánom, ktoré (melú z posledného) to potrebujú predovšetkým, ale doprajte to aj tým, ktoré ste doteraz vnímali len ako samozrejmosť. Obmývajte ich prostredníctvom vnútorného zraku, prúdom ozdravujúcej žiarivej čistej tekutiny a preciťujte ako sa táto vaša súčasť tela ozdravuje, lieči, nabíja energiou lásky a vďačnosti.  

Láska k telu nie je jednorazovým úsilím, ale procesom, ktorý si vyžaduje čas a trpezlivosť. Je to dar, ktorý venujete sami sebe. Môže vás priviesť k väčšej spokojnosti a pohode vo vlastnej koži. Tak, ako vy túžite po láske, túži po nej každá vaša bunka. Veď ste to predsa VY - vaša telesná schránka, v ktorej prebýva vaša duša. Doprajte si presne to, čo si predstavujete a prajete pre seba :) Ukážte sebe a svetu, akú starostlivosť potrebujete a že si ju doprajete. Nezabudnime, že sme jedineční a krásni práve takí, akí sme.

 

A preto si zaslúžime, aby sme rozvíjali úprimnú lásku k sebe. O tom, ako sa prejavuje nedostatok lásky k sebe a ako podporiť jej nárast aj prostredníctvom iných prístupov, si môžete prečítať tu.